Články

Nostalgia

22. února 2015 v 13:22 | Natynek
Hmm, tak je to tak. Píše sa rok 2015 a ja tu stále som, zvedavá, čo sa zmenilo. Samozrejme, že nič. Možno ja. Tento blog sa možno obnoví. Majte sa na pozore. Vaša Natynek. :)

Čo za neviditeľné prúty ma to tu drží?

6. března 2014 v 18:15 | Natynek
V roku 2011 som sa vrátila tiež. A dnes sa vraciam iba z dôvodu clivosti za blogom a písaním. Píše sa rok 2014 a ja som ešte stále v kapitole blogový život. Musím povedať že som sa v posledných dvoch rokoch asi o kus zmenila. V mojom milostnom živote je to to isté - forever alone, ale napríklad som zmenila trénera, robím grafiku v školskom časopise.. Fotenie ma baví stále rovnako ale naposledy som fotila ešte za života dalminky. Na gitaru som nehrala ani nepametám, jediné čo som urobila bolo, že som si kúpila jednu náhradnú strunu. Rozmýšlam o vytvorení nového blogu, ale je to nemožné s hľadiska maturity ktorá sa neodvratne blíži a taktiež aj z hľadiska času ktorého je žalostne málo a ak aj nejaký mám tak ho trávim ako úplný obmedzenec hraním hier na tablete. Až teraz si uvedomujema aké je to hlúpe a nič mi to do života nedáva. Len som sa chcela ozvať, pretože tento blog je niečo ako obrovská časť mojho života. Denníček. Nikdy nǎn nezabudnem :). Ktovie, či ma to sem dotiahne aj v roku 2015 ? :)
Natynek

Už viacej nie

19. února 2012 v 13:01 | Natynek
Ahojte. Takže nebola som tu viacej ako mesiac a teraz vám to idem vysvetliť. Tento blog už nemá budúcnosť. Nečakajte ale, že ho zruším alebo predám inému majiteľovi. Zažila som tu veľmi veľa pekný zážitkov až od roku 2008 a nehodlám sa ich zničiť. Možno sa sem niekedy vrátim, ale to je veľmi malá šanca. Ak sa ma spítate, prečo ruším tento blog, odpoviem vám tak ako aj polovica iných blogerov. Jednoducho škola mi zničila aj to minimum voľného času, čo som dakedy mávala. Veľmi som sa v škole zhoršila a to som ani nechodila na blog a učila sa. Vôbec neviem, čím to je, pretože sa dosť poctivo učievam, ale jednoducho potrebujem sa k škole viacej motivovať a sústrediť. Bohužial je to moje životné poslanie a nebudem to už ďalej riešiť. Len chcem, aby moji občasný čitatelia vôbec mali aspoň potuchy kde som. Články sem pridávať nebudem, proste nič tu nebude. Iba tie dosavadné a nič iné. Nič viac a nič menej. Komentáre si určite budem čítať a ak budem mať niekedy čas a chuť a hlavne nápad, tak článok pridám :) Tak hádam ste ma pochopili. Tak sa tu majte, držím vám palce v blogovaní.

Vietor vo vlasoch

6. ledna 2012 v 15:48 | Natynek
Ešte dávnejšie na ceste z dovolenky som v aute do môjho starého diára nakreslila túto tvár. V tom období som dosť často kreslila tváre žien, ktorým vo vetre viali vlasy. Mám ešte asi päť takých podobných kresieb. No táto sa mi zdala, že je najkrajšia. Preto som sa rozhodla, že ju v kopírke preskenujem a ukážem aj Vám aké mám kresliace zručnosti. Bol najprv problém vybrať rubriku, či grafika, fotografie alebo články? Vybrala som články. Dúfam, že sa Vám kresba bude páčiť. Privítam taktiež aj vaše návrhy, nápady a taktiež aj kritiku. Ak by ste sa hocičo chceli spítať, tak navštívte Knihu Návštev, tkorú nájdete v menu. Nebojte sa, určite to tam nájdete a ak by ste mali problém, tak mi sem do komentárov napíšte :-). Tak nebudem to tu už obkecávať, pretože to nikoho nezaujíma. Tu je tá kresba.

No takže asi takto nejako ja dokážem kresliť. Nie je to žiadna sláva, ale podľa mňa to nie je až také hrozné. Určite píšte do komentov aj kritiku, pretože sa naozaj chcem naučiť kresliť lepšie a verím, že je viacej blogerov, ktorý tiež kreslia. Tak kľudne napíšte čo si o tom myslíte :-).

Ružová melódia

2. ledna 2012 v 14:36 | Natynek
Vytvorila som nový design, ktorý som dokopy tvorila 2 dni. Preto vám hne'd takto na začiatok hovorím, aby ste neskúšali túto prácu kopírovať, prosím. Je to design, ktorý je asi najkrajší, aký som kedy vytvorila. Niekomu sa nepáči no niekomu sa zase páči. Je to každého osobný názor a ja ho berem. No ja niesom zase až taký fanúšik ružovej, ale tu sa mi to páči. Možno tento vzhľad zmením za pár dní, no možno tu bude aj mesiac. Kto vie.
Caty som hovorila, že nový vzhľad bude modrý a so šteniatkami. Áno, hovorila som jej pravdu. Iba že som ho nedokončila, pretože som ho robila už dosť dlho na to, aby sa mi prestal páčiť. Preto je tu teraz toto. Nazvala som to Ružová melódia. Hneď vám vysvetlím, prečo to tak je. Prečo taký názov?

Báseň

31. prosince 2011 v 23:59 | Natynek
Napísala som báseň, ktorá hovorí o tom, ako náš život pomaly ale isto zaniká. Napísala som báseň taktiež aj o zime o tom ako aj zima pomaly stráca svoje čaro, celé vianoce aj silvester už niesu to čo bývali. Dozviete sa o tom aj v tejto básni. Neopovážte to skopírovať. Možno to tak nevyzerá, ale je to z môjho srdca, sú to moje pocity, a nie referát na slovenský jazyk. Čiže nekopírujte moju tvorbu! :-)

História tohto blogu

31. prosince 2011 v 17:03 | Natynek

Ak Vás zaujíma, ako sa tento blog v rokoch od 2008 po dnešok rozvíjal rozkliknite na celý článok a v pokoji čítajte. Zhrniem všetky roky a počet článkov. Snáď vás dnes týmto článkom neunudím k smrti :-D. Takže poďmne na to!

Prihlásila som sa do AK

30. prosince 2011 v 18:50 | Natynek
Ahojte. Opäť sa k Vám idem prihovárať známou rečou básnika. Snáď už tento krát nebudem nundými rečami otravovať 50% čitateľov, ale 100%. O tom som vždy snila :-D No prekvapivo mám dobrú náladu. Veď ako iste viete, pred týmto článkom bol ešte jeden článok, ktorý hovorí o zamilovanosti. Ktorá prináša aj kladné ale aj záporné výsledky. No u mňa je to zatiaľ v skupine kladných výsledkov. Mám jednoducho dobrú náladu.
Chcela som tu vlsatne hovoriť o úplne niečom inom. Chcela som tu hovoriť o tom, že som sa skúsila prihlásiť do AK (Autorského Klubu). No aj keď mám malé šance, skúsiť som to musela, pretože by ma hrýzlo celých 20 rokov moje svedomie. Keďže som si prečítala podmienky a všetky ostatné omáčky okolo toho, rozhodla som sa, že by som aj všetko spĺňala. Pozrela som sa ale do temných hlbín (archív) tohto blogu a zistila som, že je tu 1% šanca. Začala som teda vymazávať všetky možné články "kusowečky" a ja neviem čo ešte. Naozaj to bola generácia, kedy sa spamovalo na blogy nie článkami ale kusovkami a buttonkami a neviem čo ešte. Naozaj ma to nemilo prekvapilo. Zistila som, že s takouto temnou stránkou môjho blogu nemám šancu byť členom AK. Tak som začala všetko vymazávať. Snáď už tam nie je nič neautorské. Nechala som tam iba pár článkov, aby vlastne bolo vidieť, že som blog mala od roku 2008.
Preto mi držte palce, aby som získala titul členstva v AK. Budem sa o to moc snažiť. Mohla by som kľudne povedať, že dokonca po tom túžim. Áno. Túžim byť členom AK. Snáď Vás to dostatočne presvedčilo o tom, že to s týmto blogom myslím vážne.
Ešte chcem veľmi pekne poďakovať za všetky kladné komentáre. Bol tam síce aj jeden reklamový komentár, ale ten som zmazala, odpovedala som jeho autorke a vykašlala sa naň. Nač si nad takýmto výlevom lámať hlavu.

Zamilovanosť.

30. prosince 2011 v 15:45 | Natynek
Je to prirodzený jav. Emócia. Ktorú zažije každý aspoň raz za celý svoj život. Byť zamilovaný je pre niekoho ironické, no pre niekoho to znamená naozaj lásku. Byť zamilovaný vôbec nie je jednoduché. Potrebujeme na to určite objekt. To väčšinou dievčatám nerobý problém. Ale pred tým, ako môžete povedať, že ste zamilovaný, musíte ešte porozmýšlať. Nedá sa povedať, že ste zamilovaný ak ani neviete meno toho dotyčného. To jednoducho nejde.
Stále rozmýšľam nad tým, že ak niekto je zamilovaný a ten druhý ho nechce, je to horšie akoby vám povedal do očí, že vás neznáša. Naozaj. Nikdy som nezažila takýto odvrh. Pretože som ani nikdy s nikým nechodila. Ale môžem Vám povedať, že zamilovaná som bola a aj som. Preto som sa rozhodla o tomto napísať. O tom zaujímavom jave. O tom pocite. Keď človek každú minútu naňho myslí. Poznáte to? Boli ste už niekedy zamilovaný ako sa hovorí až po uši? Ja som bola. Teraz sa už viem ovládať. Ale stále v mojom srdci utkvieva potláčaná emócia k nemu. Bohužial musí to tak byť.
Stáva sa ale aj to, že niekto je zamilovanosťou posadnutý. Je to dobré? Ubližuje mu to, alebo mu to pomáha? Ja odpovedať určite neviem, ale podľa mňa. Je to veľmi zaujímavý jav. Zamilovanosť. Zamilovať sa. Byť zamilovaný. Žiť spolu. Ach.. znie to ako v rozprávke od Disney. Snáď sa vám podarí niekedy zamilovanosť dať najavo. Snáď ju budete môcť tomu dotyčnému dať najavo.
A hovorím Vám. Neposlúchajte váš mozog. V láske totiť musíte poslúchať srdce. Nepovedzte, že ste zamilovaná. Povedzte, že máte k nemu také city, ako nikto iný nemá. Že ho viete ľúbiť tak ako nikto iný nedokáže.

Správim pre teba čokoľvek..

7. února 2009 v 21:25 | Natynek

Bol nádherný piatkový podvečer. Slnko im svietilo do tvarí. V prudkých lúčoch vynikali jej nádherné hnedé oči. Myslela si, že nimi vidí priamo do jeho srdca. On... Snažil sa vidieť cez ne jej city.
Ležali na kapote jeho čierneho auta vo vrúcnom objatí a sledovali ako červené more lúčov zaplavuje údolie pod nimi a zároveň ich srdce. Bolo to príjemné, cítiť to teplo na srdci. Zrazu sa ho spýtala prekvapujúc, no priamo otázku:
"Miláčik!" - oslovila ho.
"Áno." - v bezstarosti odpovedal.
"Ako ma miluješ?" - pýtala sa ďalej v zaplavení jej srdca lúčmi slnka.
"Milujem ťa ako nikoho iného. Spravil by som pre teba čokoľvek." - bezstarostne odpovedal neuvedomujúc si váhu svojich slov.
"Dokázal by si kvôli mne aj zomrieť?" - pýtala sa ďalej.
"Neváhal by som!" - hrdinsky vykríkol.*
 
 

Reklama